Pamätník Chatama Sofera

Väčšinu hrobov exhumovali a ostatky starostlivo preniesli na neďaleký Nový ortodoxný cintorín. Iba malú skupinu dvadsiatichtroch hrobov bratislavských učencov, ktoré boli sústredené okolo hrobu Chatama Sofera, nechali na pôvodnom mieste a prekryli ich betónovým stropom. Toto miesto sa tak stalo podzemným priestorom, ktorý ľudia začali volať Mauzóleum Chatama Sofera. Aj počas socializmu sem prichádzali ortodoxní pútnici a židovskí turisti. Pre Bratislavčanov však bola rabínska hrobka stále záhadným miestom, ktorý sa zachoval aj v čase, keď komunistická moc zbúrala dve bratislavské synagógy a historickú Židovskú ulicu. V roku 1982 nad hrobkou postavili električkovú trať.

Mesto zabezpečilo presunutie električkovej trate, aby neprechádzala cez cintorín. Areál niekdajšieho cintorína bol nanovo vymeraný a neskôr ohradený novým plotom. Architekt Martin Kvasnica navrhol zaujímavý komplex, ktorý zodpovedá striktným pravidlám židovského zákona, ako aj najvyšším štandardom súčasnej architektúry.

Dôležitou požiadavkou bolo zabezpečiť prístup pre kohenov, potomkov chrámových kňazov, ktorí podľa židovského zákona nesmú vstupovať na pôdu cintorína. Architekt tento problém vyriešil prostredníctvom prístupovej lávky, ktorá je postavená nad povrchom cintorína. Po prechode cez čierny hranolovitý vstupný trakt sa návštevníci dostávajú do haly pre návštevníkov a modlitebne pre kohenov. Z nej sa zostupuje do hlavného priestoru pamätníka, kde sa nachádzajú hroby Chatama Sofera a významných bratislavských židovských učencov. Zo stropu sú spustené sklenené macevy (náhrobné kamene), ktoré symbolizujú stratené náhrobky. Pripomínajú, že tento areál je bývalý židovský cintorín, ktorý sa stratil v minulom storočí, v storočí nenahraditeľných strát pre židovskú civilizáciu. Pamätník Chatama Sofera je súčasťou Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva.